Johannes Sebastian Bach (1685-1750)
Nemecký skladateľ, najväčší majster vrcholného baroka, významný virtuóz v hre na organe a klavíri. Johann Sebastian Bach pochádza zo slávneho hudobníckeho rodu, ktorý je známy od 16. storočia. Desaťročný stratil oboch rodičov. Ujal sa ho o štrnásť rokov starší brat, ktorý bol organistom. Čoskoro aj Johann Sebastian udivoval hrou na organe, husliach a čembale. Po piatich rokoch pobytu u brata odišiel do školy v Lüneburgu. Tu sa stal hudobníkom z povolania. Bol z neho výborný organista, znalec stavby organov, poznal veľký počet starších i vtedajších hudobných diel.
Pôsobil ako organista v Arnstadte, potom v Mühlhausene, pričom už tu vytvoril veľa krásnych vokálnych a inštrumentálnych skladieb. Očarujúce sú najmä jeho skladby pre organ, v ktorých prejavil veľké nadanie a virtuózne ovládanie tohoto nástroja. Na organe dokázal hrať bez nôt, podľa fantázie, dlhé a krásne improvizácie. Jeho organové skladby, ktoré vzbudzovali veľkú pozornosť medzi súčasníkmi, sú dodnes vrcholom organového umenia.
Veľmi významné bolo pôsobenie Bacha ako organistu a koncertného majstra vo weimarskej dvornej kapele. Práve vo Weimare sa vypracoval na svetoznámeho umelca, tu skomponoval slávnu Passacagliu c mol pre organ a 45 organových chorálov - Knižočku pre organ. Po deviatich rokoch Weimar opustil a stal sa dvorným kapelníkom v Köthene. Pre köthenskú kapelu vytvoril svoje najkrajšie inštrumentálne skladby: tri sonáty a tri partity pre husle sólo, šesť suít pre violončelo sólo, tri sonáty pre flautu, tri sonáty pre violu da gamba s čembalom, dva koncerty pre husle a orchester a mol a E dur, Koncert pre dvoje huslí d mol, cyklus šesť concerti grossi Brandeburské koncerty a Temperovaný klavír. Tu vzniklo jedno z jeho najslávnejších diel Ciaccona d mol z husľovej partity. Udivuje tým, ako sa z jednoduchej melódie rozvíja šesťdesiatpäť jej najrozličnejších spracovaní v krásnom mnohohlase na sólových husliach. Takýto mnohohlas pre sólové husle nedokázal dodnes nikto skomponovať.
Johann Sebastian Bach bol dvakrát ženatý a mal dvadsať detí. Mnohí jeho synovia sa stali známymi skladateľmi. Najslávnejší z nich boli Johann Christian, Johann Christoph Friedrich, Wilhelm Friedemann a Carl Philip Emanuel. Všetci vyrástli pod otcovým umeleckým vedením, ale svojimi hudobnými ideálmi sa prihlásili k novému štýlu rodiaceho sa klasicizmu.
Posledným pôsobiskom Johanna Sebastiana Bacha sa stalo Lipsko, kde bol učiteľom hudby a organistom v chráme sv.Tomáša. Vytvoril tu trinásť klavírnych koncertov, zväčša prepracovania vlastných i cudzích diel. Aj tieto prepracovania cudzích diel sú však dôkazom jeho obrovskej umeleckej sily. Dokázal v nich totiž obohatiť svoje hudobné predstavy, čím vytvoril nové cenné skladby. Pre klavír napísal aj Taliansky koncert F dur a veľkolepú Chromatickú fantáziu a fúgu. V Lipsku vytvoril aj veľkolepé vokálne diela Vianočné oratórium, omša h mol, Jánove a Matúšove pašie, celý rad kantát.
Johann Sebastian Bach bol typ usilovného, vzdelaného a hlboko veriaceho umelca. Nepociťoval protiklad medzi svetskou a cirkevnou hudbou, ale vnímal jej spoločný základ, pričom podobne ako renesanční majstri melódie svetských skladieb rozoznieval aj v cirkevných dielach. Nizozemskú a stredovekú polyfóniu obohatil barokovým pátosom a citovosťou. Umenie kontrapunktu, harmónia bohatá na chromatiku a hudobná reč bohatá na symboly vyniesli jeho dielo na vrchol dokonalosti.
Bachov druhý diel Temperovaného klavíra, Hudobná obeť a Umenie fúgy sú nádherné viachlasné skladby, plné najťažších kombinácií kontrapunktickej techniky a symbolických významov barokovej afektovej hudby. Považujú sa za najväčšie diela barokovej polyfónie, tonálne a funkčne cíteného kontrapunktu, sú vyvrcholením jeho tvorby. Posledné roky života strpčila Bachovi očná choroba, až nakoniec oslepol. Zomrel v Lipsku. Po jeho smrti sa na jeho skladby zabudlo. Až keď Felix Mendelssohn-Bartholdy uviedol roku 1829 Matúšove pašie, začalo ľudstvo znovu obdivovať Bachovo jedinečné dielo.