Ludwig van Beethoven (1770-1827)
Nemecký skladateľ na prelome 18. a 19. storočia, predstaviteľ vrcholného klasicizmu. Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne, v hudobníckej rodine. Starý otec bol kapelníkom, otec spevákom a huslistom. Hudobný talent prejavil už v ranom detstve. Prvé hudobné vzdelávanie mu dával otec v nádeji, že vychová z neho druhého Mozarta. Ako osemročný koncertoval v Kolíne, neskôr v Rotterdame a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra. Prevzal starosť o rodinu, lebo otec podľahol alkoholu.
Sedemnásťročný bol nakrátko vo Viedni, hral Mozartovi a ten mu predpovedal veľkú budúcnosť. Pre chorobu matky sa musel vrátiť do Bonnu a po jej smrti vychoval a zabezpečil dvoch mladších bratov. Cestou do Anglicka sa v Bonne zastavil Joseph Haydn, ktorý po stretnutí s Beethovenom požiadal arcibiskupa, aby talentovaného mládenca vyslal na štúdiá do Viedne. Dvadsaťdvaročný Beethoven sa vo Viedni zdokonalil v kontrapunkte, v harmónii a kompozičnej výstavbe. Koncertoval v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby.
Mladý Beethoven rýchle vzbudil pozornosť, získal si vplyvných priaznivcov, jeho skladateľský úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho symfónie, komorné skladby, koncerty, jeho klavírne umenie. Už dvadsaťštyriročný bol dobre platený vydavateľmi a svojimi obdivovateľmi. Gróf Waldstein ho odporúčal viedenským šľachticom. Erdödy, Lichnowski, Esterházy, Brunswick, Lobkowitz, Kinsky a veľkoknieža Rudolf mu vyplácali rentu. Šťastie a spokojnosť netrvali dlho. Keď mal dvadsaťpäť rokov začali sa uňho objavovať prvé príznaky budúcej straty sluchu. Hoci mu choroba sťažovala pohyb v spoločnosti, nepoddával sa jej. Obdivuhodne sa dokázal vyburcovať do zápasu so svojim tragickým údelom, čoho dôkazom je 5. symfónia c mol Osudová.
Desať rokov po príchode do Viedne bol Beethoven v Európe uznávaný ako skladateľ, klavírista, symfonik rovnocenný s Haydnom a Mozartom. V jeho skladbách dominoval zmysel pre formu, jednotu, proporčnosť, dynamická revolučná výrazová sila, sloboda, impulzívnosť, mysterióznosť a démonický duch robustnej osobnosti. Romantických skladateľov najviac fascinovalo jeho vyjadrenie subjektívnych citov a novátorstvo hudobnej reči.
Beethovenov osud sa dovŕšil, keď mal štyridsaťdeväť rokov. Úplne ohluchol, no boj s osudom vyhral. Neprestal komponovať a jeho diela boli ešte lepšie, dokonalejšie. V tomto čase sa prehĺbil jeho vnútorný život, tvorivá fantázia a predstavivosť. Zosilnil výraz osobných citov i mimohudobného obsahu, objavoval nové harmonické, inštrumentálne a formové postupy. Pracoval s kontrastami v melodike, rytme, dynamike, artikulácii, udivoval hĺbkou myšlienok.
Z rozsiahleho Beethovenovho diela vyniká 9 symfónií, najmä 3. symfónia Es dur Eroica, 5. symfónia c mol Osudová, 6. symfónia F dur Pastorálna, 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Päť koncertov pre klavír, Koncert pre husle a orchester D dur, trojkoncert pre husle, klavír a violončelo udivujú hlbokými myšlienkami a ideálnym spojením hry sólistu s orchestrom. Beethoven skomponoval veľké množstvo umelecky hodnotných sonát. Z 10 sonát pre husle a klavír sú známe najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, f mol Appassionata a Veľká sonáta pre kladivkový klavír. Z početných komorných diel vyniká 16 sláčikových kvartet.
Kontrapunktickým majstrovstvom vyniká obdivuhodná Veľká fúga B dur pre sláčikové kvarteto. Pre nový spôsob vyjadrenia mimohudobného programu sú obľúbené jeho predohry k divadelným hrám Egmont, Coriolan a k baletu Prometeus, ktoré sa dnes hrávajú ako samostatné koncertné skladby na koncertoch symfonickej hudby. Výnimočnými dielami sú jeho Missa solemnis a oratórium Kristus na hore Olivovej. Beethoven skomponoval jedinú operu Fidélio, ktorá vyjadruje ideály francúzskej revolúcie a je oslavou manželskej lásky a obetavosti. Dielo trikrát dôkladne prepracoval,pričom k opere skomponoval štyri predohry, ktoré sa hrávajú na orchestrálnych koncertoch pod názvom Leonora I.,II.,III. a Fidélio.
Posledných desať rokov sa Beethoven dorozumieval konverzačnými zošitmi. Zachovalo sa ich okolo 400 a sú sugestívnym svedectvom impozantnej osobnosti, cenným prameňom poznania jeho myslenia a cítenia. Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni ako päťdesiatsedemročný. Stal sa kolosom na prelome 18. a 19. storočia, dovŕšil dokonalosť klasicizmu, otvoril a predznamenal cestu romantizmu. Nasledujúce generácie skladateľov ho právom považovali za najväčšieho hudobného tvorcu v dejinách hudby.